nedeľa, 2. februára 2014

Tangerines (Mandariinid)

Produkcia: Estónsko, Gruzínsko, 2013
Réžia: Zaza Urushadze
Scenár: Zaza Urushadze
Hrajú: Lembit Ulfsak, Giorgi Nakashidze, Elvo Nuganen, Raivo Trass.
Dĺžka: 86 minút
Prístupnosť: od 15 rokov.

     Starý Estónec Ivo sa živý výrobou drevených debničiek na mandarínky zo sadu svojho suseda a dlhoročného priateľa Margusa. Žije v dome sám, pretože pred časom sa jeho rodina vrátila domov do Estónska. Píše sa rok 1990 a v Abcházsku zúri vojna za nezávislosť.

     Film gruzínskeho režiséra Zaza Urushadzeho odráža dobovú spoločenskú situáciu bežných obyvateľov Abcházska na počiatku 90.-tych rokov minulého storočia, kedy sa začala vojna za účelom odtrhnutia od Gruzínska a vyhlásenia autonómie. Urushadze však vojnu nezobrazuje priamo, ale využíva ju ako odrazový mostík ku komornej dráme štyroch mužov s naznačeným psychologickým a sociálnym podtónom, kde vojna po väčšinu času pôsobí iba ako vzdialená hrozba na pozadí, a divákovi je predostretý pohľad na ňu práve očami hlavných postáv.
     Príbeh sa začína vo chvíli, keď za starým Ivom príde pár abcházskych vojakov, Čečencov Ibrahima a Ahmeda, s prosbou o trochu jedla a novinkami z frontu, ktorý sa podľa všetkého približuje. Ivo o situácii informuje suseda Margusa, s ktorým sa chystá na zber mandarínok. Zdanlivo pokojnú situáciu naruší prestrelka a následný výbuch neďaleko Margusovho domu, po ktorom s Ivom nachádzajú troch mŕtvych Gruzíncov a Čečencov - Ibrahim je mŕtvy, no Ahmed je len zranený. Ivo sa teda rozhodne zamiesť stopy po ozbrojenom konflikte, mŕtvych pochovať a Ahmeda ukryť vo svojom dome. Pri ukladaní tiel do vykopanej jamy však zisťujú, že jeden Gruzínec je stále nažive, len ťažko zranený a v mdlobách. Ivo sa rozhodne pomôcť aj Gruzíncovi, no stojí pred neľahkou úlohou - ako docieliť, aby sa vojaci znepriatelených strán po zotavení vzájomne nezabili?
     Film je postavený na silnom príbehu a scenári so skvelými dialógmi, ktorý sleduje nepriateľskú atmosféru panujúcu po kontroverznej záchrane v dome neutrálneho záchrancu, a venuje sa otázkam nenávisti, priateľstva, vojny, mieru a nezmyselnosti konfliktu. Divák môže sledovať postupnú, veľmi pomalú a ťažkú premenu vzájomného vzťahu a chovania Čečenca Ahmeda (Giorgi Nakashidze) a Gruzínca Juhana (Raivo Trass), ktorí v nebezpečnej a pomerne paradoxnej situácii postupne nachádzajú pod dôslednou autoritou a dozorom nestranného Estónca Iva (Lembit Ulfsak) cestu k porozumeniu. 
     Samotný motív dvoch znepriatelených strán, donútených k spolužitiu a spolupráci na malom priestore nie je bohvieako originálny, ale Urushadzeho scenár je dômyselný, a až na pár hluchších miest ponúka silný zážitok. Ten umocňujú svojim hereckým výkonom hlavne vynikajúci Lembit Ulfsak ako Ivo a Giorgi Nakashidze ako Ahmed - dokonale sa stotožňujú so svojimi postavami, pôsobia vyrovnane, uveriteľne a ako herci sú mne osobne veľmi sympatický. Predstaviteľ Margusa Elvo Nuganen kope skôr za druhý tým a jeho postava hrá menej dôležitú rolu, no taktiež ju zvláda perfektne. Jediné výhrady mám voči Raivovi Trassovi alias Juhanovi, ktorý na mňa po celý čas pôsobil ako ufňukanec, a do svojej role mi príliš nepasoval.
     Mandariinid, alebo Mandarínky, sú vynikajúcim zobrazením dobovej situácie bežných ľudí, ktoré svojim improvizovaným zasadením, pôsobiacim ilúziou zvláštneho bezčasia, ktoré sa môže odohrávať dnes, včera alebo pred 30 rokmi, podtrhujú reálnosť a aktuálnosť vojenských konfliktov v oblasti východnej Európy, a preto sú veľmi aktuálnym zobrazením stavu týchto krajín. Snímka má svoje drobné chybičky a vady, o to jej neuberá na pôsobivosti a vernosti spracovávanej látke, takže vo výsledku môžem film jedine odporúčať.
8/10

Žiadne komentáre: