pondelok, 19. mája 2014

Robocop

Príbeh hrdinu ako sociálno-politický thriller a tragédia jedinca v kontexte budúcej modernej Ameriky

Produkcia: USA, 2014
Réžia: José Padilha
Scenár: Nick Schenk, James Vanderbilt, Joshua Zetumer
Kamera: Lula Carvalho
Hudba: Pedro Bromfman
Hrajú: Joel Kinnaman, Samuel L. Jackson, Gary Oldman, Abbie Cornish, Jay Baruchel, Michael Keaton, Jackie Earle Haley, Jennifer Ehle.
Dĺžka: 121 minút
Prístupnosť: od 15 rokov

 V dobe všemožných remakov, prequelov, sequelov, návratov k počiatkom alebo starým sériám hollywoodsky trend našiel ďalšieho obetného baránka, vhodného pre súčasnú aktualizáciu aklimatizovanú na podmienky a potreby diváka novej generácie. Stal sa ním RoboCop, legenda akčného žánru, za ktorým stála v pozadí ďalšia legenda - "Bludný Holanďan" Paul Verhoeven. Vo svojej dobe sa mu ním podarilo nielen stanoviť trend hollywoodskeho mainstreamu, ale tiež preniesť na plátno detroitské reálie vrátane stavu, v akom sa mesto nachádzalo, a hlavne problematiky narastajúcej zločinnosti. V základe to však stále bol predovšetkým priamočiary akčný film, ktorý sa okrem pár vychytávok, inovácií a režijných nápadov (pohľad z helmy) na nič nehral, a ponúkol drsnú akciu a hektolitre krvi. Nový Robocop je v tomto smere iný (nielen tým, že má v distribučnom názve malé c) a jeho modernizácia sa na prvý pohľad javí vlastne pomerne zmysluplná.
 Príbeh remaku sa v zásade odvíja veľmi podobne - detektív Alex Murphy s tvárou Joela Kinnamana (známeho zo seriálu Zločin alebo severskej trilógie Easy Money) sa pri záťahu na obchodníka so zbraňami dostáva do problému, v dôsledku čoho je naňho spáchaný bombový atentát a on končí v nemocnici s ťažkými popáleninami, bez dvoch končatín a na jedno oko slepý. Jediný spôsob, ako ho zachrániť, je zaradenie do programu  spoločnosti OmniCorp na vývoj polorobota, poločloveka, ktorý by slúžil v bezpečnostných zložkách a pomohol OmniCorpu v jeho plánoch na presadenie využitia robotov a taktických technológií nielen v zahraničí, ale aj na domácej pôde.
 Dejiskom je stále Detroit, ale tému zločinu nahrádza zobrazenie aktuálnejších spoločenských tém. Jednou z nich je politická rovina príbehu, vykresľujúca Ameriku v pozícii ochrancu svetového mieru, nasadzujúceho v zahraničí najnovšie technológie, ktorý by si však mal predovšetkým spraviť poriadok na vlastnom dvore. Američania sú však jednoznačne proti využitiu výdobytkov vedeckého a zbrojárskeho pokroku v blízkosti svojich domácností, preto na scénu už v úvode nastupuje lobby a s ňou aj Pat Novak (Samuel L. Jackson), mediálna hviezda podporujúca zámery OmniCorpu a bojujúca proti zákonu, zakazujúcemu použitie robotov na území Ameriky. V tej chvíli akoby zázrakom prichádza na scénu Alex Murphy, ktorý je presne tým , čo potrebuje riaditeľ OmniCorpu Raymond Sellars (Michael Keaton) ponúknuť verejnosti - produkt, ktorý je aspoň sčasti človek, má morálku a ktorému ľudia môžu dôverovať. Marketingová politická hra sa môže začať.
 Kto teda čaká prostoduchú popcornovú akčnú sci-fi, zostane sklamaný. Padilha (ktorý si vo svete spravil meno najmä dvojicou brazílskych filmov Elitné komando) pristupuje k námetu ako látke vhodnej pre demonštráciu mediálnych a vnútropolitických machinácií (a manipulácii s jedincom, ktorý je ovládaný na každom kroku démonizovaným korporátnym aparátom) na strane jednej, a psychologického rozpadu jedinca, čeliaceho premene v čosi neľudské (tu sa naskytá paralela s filmom režiséra Šin'ja Cukamoto z roku 1989 Tetsuo, ktorý bol paradoxne ovplyvnený pravdepodobne práve pôvodným RoboCopom, alebo našincovi známejšou poviedkou Franza Kafku Premena). V remaku dostáva väčší priestor aj vzťah z rodinou, s ktorou sa narozdiel od originálu Murphy v novej podobe stretne, ale k idyle má tento vývin ďaleko. Medzi ďalšími motívmi filmu môže pozorný divák postrehnúť súčasný problém zahltenia informáciami (scéna kolapsu systému po pripojení na detroitskú policajnú databázu), korupciu na úradoch a štátnych orgánoch a aktualizácia sa nevyhlo ani osadenstvo polície, takže v rámci moderného trendu potláčania rasizmu nie je Murphyho parťákom silná emancipovaná žena, ale oddaný černoch.
 Samotnej akcie je vo filme pomerne málo, ale je remeselne zručná a pre Padilhu typicky úsporná, síce efektná a plná trikov, ale stále zo silným dôrazom na realistickosť (viz. scéna tréningu s robotmi) a dynamické tempo. Kamera neustále prenasleduje hlavných protagonistov a antagonistov, lepí sa im na chrbát a všetko sleduje do posledného detailu. Hudobná zložka je opäť výsledkom práce s Pedrom Bromfmanom, ktorý sa podieľal na soundtracku k obom Elitným komandám a i keď nedosahuje ich kvalitu, rozhodne sa nenechá zahanbiť.
 Najväčším problémom filmu je to, ako je dej rozložený (divák sa dlhú dobu potýka len s rozsiahlym úvodom prostým akcie) a ako si Padilha tentoraz všetko uľahčuje - na jednu stranu sa pokúša o modernú kritiku americkej zahraničnej politiky, vnútorných problémov či korupcie, na strane druhej o osobnejší príbeh, kvôli čomu film navyrovnane poskakuje medzi globalizovanými témami a komornou tragédiou. Uľahčovanie spočíva najmä v prístupe k postavám, teda jasne definovaný "dobrý" a "zlý", čo nekorešponduje so snahou o reálnejšie podanie. Navyše mix akčnej zložky a pomerne inteligentného scenára pôsobí tak trochu polovičato a dokonale neuspokojí ani fanúšika žánrových filmov, ani inteligentného diváka, hľadajúceho niečo viac. Na druhú stranu je nutné uznať, že sa nový Robocop predsa len vydaril a svojich fanúšikov si nájde najmä na pomedzí týchto dvoch kategórií, čím sa radí medzi mierne inteligentnejší mainstream.

6/10

Žiadne komentáre: