nedeľa, 1. marca 2015

Opozdené ohliadnutie sa za uplynulým filmovým rokom

     S novým rokom prišiel čas na rekapituláciu toho vlaňajšieho, už tradične oneskorenú a podmienenú udelením cien americkej filmovej Akadémie. Formou rebríčku a stručného predstavenia zhrniem výber najlepších nových filmov a seriálov, s ktorými som do tohto dňa mal tú česť a ktoré boli v minulom roku uvedené na festivaloch, v lokálnych kinách, respektíve televízii (pokiaľ sa jedná o televíznu produkciu), prípadne vydané na DVD/Blu-ray.


1. Interstellar (2014) - po revizionistickom pohľade do útrob zraniteľného hrdinu v trilógii Batman, ktorá citlivo prepája ideológie, politické systémy, spoločenské otázky a formálne štýly rozličných filmových trendov sa Christopher Nolan odpútal od Zeme, aby predostrel najkomplexnejšiu vesmírnu hmlovinu a ukázal divákom fatalistický dopad našich rozhodnutí na osud civilizácie. Vo filme, v ktorom sa stretávajú Stanley Kubrick, Andej Tarkovskij a Steven Spielberg s antickou tragikou, kráčaním po tenkej hrane časopriestorového kontinua a formálnou avantgardou a na pomery súčasných blockbusterov až absurdným minimom digitálnych trikov a efektov.

2. Godzilla (2014) - veľký jašter sa pod vedením talentovaného Brita vydáva na cestu lemovanú zašliapnutými americkými rodinnými hodnotami a zlyhávajúcimi hrdinami. Precízne prevzatie odkazu pôvodnej japonskej série sa navonok tvári hlúpo, no vo vnútri je omnoho inteligentnejšie, než sa zdá - plynulo prehlbuje mytológiu, vkladá prvky evolucionizmu a kreacionizmu, deziluzívne zobrazuje vzťah otca a syna a dáva im pocítiť trpkú beznádej a bezmocnosť. Majstrovská práca s kamerou, dramaturgiou záberov a zvukom je pevne previazaná s dejom, artové scény majú neopakovateľnú pôsobivosť a atmosféra sa dá krájať. Film, pri ktorom sa človek cíti tak malý, ako nikdy predtým.

3. Hra o fazuľky (Loubia Hamra, 2013) - štylisticky uhrančivý radikálny experiment medzi dokumentárnym a hraným filmom, ktorý na krvavú alžírsku minulosť nahliada skrz prizmu obyčajnej hry detských nehercov.

4. Krížová cesta (Kreuzweg, 2014) - dôsledky pridŕžania sa dogiem radikálnej odnože kresťanskej viery sledované z odstupu v (takmer) statických scénach natočených (takmer) na jeden záber. Nestranný film, ktorý nesúdi, neobviňuje, len zobrazuje príčiny a následky pre mladé dospievajúce dievča. Cesta k zázraku vykúpená bolesťou.

5. Stratené dievča (Gone Girl, 2014) - Fincherova hra na pravdu s divákom a reflexia moderného mediálneho obrazu, ktorý málokedy zodpovedá skutočnosti. Vycibrený rozprávačský štýl a neutíchajúce napätie v genderovo vyrovnanom súboji dvoch osobností v prípade zmiznutia, ku ktorému nikdy nedošlo.

6. Nymfomanka I., II. (Nymphomaniac: Volume I, Volume II, 2013) (režisérska verzia) - kronika milostného života jednej ženy v odleskoch psychologického portrétu, čiernej komédie a artového filmu. Najprekvapivejším ostáva zistenie, že Lars von Trier po celý čas encyklopedicky listuje a veľavýznamne pomrkáva na divákov znalých diela Andreja Tarkovského.

7. Vlk z Wall Street (Wolf of Wall Street, 2013) - okázalý, naleštený a opulentný nadživotný pamätník kapitalistického mága Jordana Belforta v troch hodinách neutíchajúcej filmovej eufórie. Film, aký od Scorseseho nikto nečakal a ktorý sa najviac blíži k definícii média ako prostej voyeuristickej potechy.

8. Leviatan (Leviafan, 2014) - film, ktorý pomaly dozrieva a jeho skutočný význam ukáže až čas. Dnes ponurá sociálna kritika z alkoholom zamoreného ruského zapadákova, ktorá ponúka zaujímavejšie interpretácie pri znalosti súčasného diania okolo financovania, kontroly a cenzúry ruskej kinematografie.

9. Prepadovka 2 (Serbuan Maut 2, 2014) - Evans rastie ako po technickej a formálnej (pohrávanie sa s kamerou, väčší dôraz na dlhé zábery a posúvanie choreografie za známe horizonty), tak náplňovej stránke. Jeho mafiánsky epos už rezignuje na naratívne vyprázdnenú videohernú štruktúru prvého dielu a miesto toho buduje príbeh na stabilných základoch, ktorý necháva priestor tomu najdôležitejšiemu - slovami Antonína Tesaře - meditácii nad násilím.

10. Do poslednej klapky krvi (Jigoku de naze warui, 2013) - svojrázna pocta japonskej kinematografii od novovlnného auteura Šion Sona vypálená z nostalgického kanóna ráže 35 mm.

Druhých TOP 10 už len telegraficky:
11. Strážcovia Galaxie (Guardians of the Galaxy, 2014)
12. Tom na farme (Tom à la ferme, 2013)
13. Foxcatcher (2014)
14. Venuša v kožuchu (La Vénus à la fourrure, 2013)
15. Dva dni, jedna noc (Deux jours, une nuit, 2014)
16. Borgman (2013)
17. Zimný spánok (Kış Uykusu, 2014)
18. Futurologický kongres (The Congress, 2013)
19. Boj snežného pluhu s mafiou (Kraftidioten, 2014)
20. Chlapčenstvo (Boyhood, 2014)

Seriály:

1. The Knick (2014) - subjektívne najväčšia udalosť sezóny, kryštalický mnohotematický útvar, aký sa objaví len raz za pár rokov. Spojenie elektronického hudobného podmazu, historického pôdorysu, Soderberghovej kamery a Owenovej kreácie si zaslúži oceniť.

2. Hannibal (2. séria, 2014) - je to preexponované, je to psychedelické a absolútne sa to odkláňa od predlohy; zároveň je to hypnotické a veľmi, veľmi zaujímavé. Ostatne, čo iného od nazerania reality očami psychopatov čakať?

3. Temný prípad (True Detective, 2014) - nadšenie postupom času opadá a na povrch vystupuj nedotiahnuté detaily, genderová nerovnosť či mierna kalkulácia tvorcov na priamočiary divácky úspech. V momente, keď si pripomeniem jedinečnú louisianskú atmosféru, sú však všetky negatíva odviate.

4. Fargo (2014) - nie sú to bratia Coenovci, no Martin Freeman a Billy Bob Thornton pod dohľadom ostrieľaných televíznych veteránov mi dokážu vykúzliť úsmev na tvári a zmraziť ho rovnakou rýchlosťou, ako režisérske duo. Na televízne pomery zároveň odvážny žánrový mix, ktorý zrovnoprávňuje hlavnú ženskú hrdinku s jej mužskými proťajškami.

Žiadne komentáre: