Borgman 

Jeden bezdomovec a jedna rodina v zajatí neviditeľného zla

Produkcia: Holandsko, Belgicko, 2013

Réžia: Alex van Warmerdam

Scenár: Alex van Warmerdam

Kamera: Tom Erisman

Hudba: Vincent van Warmerdam

Hrajú: Jan Bijvoet, Hadewych Minis, Jeroen Perceval, Alex van Warmerdam, Sara Hjort Ditlevsen, Eva van de Wijdeven, Annet Malherbe, Gene Bervoets, Pierre Bokma, Ariane Schluter, Reinout Scholten van Aschat

Dĺžka: 113 minút

Prístupnosť: od 18 rokov

 Nie je to ešte tak dávno, čo festivalové vody rozvírila hĺbavou reflexiou kultu strieborného plátna a diváckych chúťok premazaná vražedná pneumatika Robert v bizarnom a len ťažko stráviteľnom metafilme Rubber (2010), žánrovej štylistickej hračke postavenej na filmárskom koncepte "bez príčiny", zaváňajúcej surrealizmom a vykonávajúcej vivisekciu na klišé pred očami blaženého diváka v prednej rade. V poradí ôsmy celovečerný film Alexa van Warmerdama je obdobne bizarným a nepredvídateľným kúskom, ktorý žongluje s prvkami house invasion a bohato zastúpeným čiernym humorom v príbehu o bezdomovcovi, ktorý sa votrie do zámožnej rodiny a spustí kolotoč podivných udalostí.

 Borgman je hravým žánrovým mixom, v ktorom sa strieda komorná sonda za starostlivo vybudovanú fasádu relatívne uzavretej bohatej päťčlennej rodiny, ich opatrovateľky a záhradníka, ktorá je odrazu narušená vpádom nečakaného votrelca, s horkou spoločenskou satirou a až morbídnym zmyslom pre humor a absurdným stavaním situácie na hlavu (čo ilustruje scéna v jazere). V mnohom pripomína tvorbu severana Larsa von Triera, Funny Games Rakúšana Michaela Hanekeho či okrajovo filmy Davida Lyncha. Na malom priestore s malým počtom postáv rozohráva hypnoticky uhrančivú, svojskou poetikou sršiacu hru s výraznými charaktermi, ktorá môže svojou nečitateľnosťou privádzať diváka až do nepríčetnosti pozastavovaním sa nad zmyslom a logikou bizarného miniatúrneho univerza, priťahujúceho pozornosť práve tým, ako nemožné je odhadnúť, čo sa stane v ďalšej minúte. Jednoducho povedané, Warmerdam si s divákom robí, čo chce a je v tom úspešný.

 Borgman udržiava tesný kontakt s divákom najmä vďaka tomu, ako rýchlo dokáže striedať polohy a situácie, a tým mu zmraziť úsmev na tvári. Hlavným ťahákom je však snaha o odhalenie, kto vlastne onen záhadný Borgman a úzka skupina "kolegov", ktorí nie sú len tak obyčajnými bezdomovcami. V úvode filmu sú prenasledovaný zvláštnou trojicou mužov, z ktorých jeden je kňaz, s jasným cieľom zabiť ich, pričom jeden z mužov v rukách drží dlhý kovový kôl, ktorý opakovane zabodáva do Borgmanovho podzemného úkrytu v lese. To navádza k nahliadaniu na Borgmana ako akéhosi démona alebo antikrista, ktorý je dokonale skrytý, nečakaný, netušený, vrcholne nepravdepodobný a nečitateľný. Hraničí si teritórium, manipuluje s okolím, ovláda ľudí a pretvára ich podľa svojho gusta; označuje a rozširuje svoj vplyv nevinné duše, do ktorých zasieva nečistotu a zlo, aby z nich mohol spraviť svojich pomocníkov na ceste k neznámemu cieľu. Je rovnako na prvý pohľad po vonkajšej premene distingvovaným a elegantným spoločníkom, príťažlivým a neodolateľným objektom túžby, ako neviditeľným a nezastaviteľným zlom, ktoré pod povrchom zvnútra rozožiera pozemské schránky svojich obetí.

 Film je pretkaný symbolmi, motívmi a odkazmi na modernú spoločnosť; na jednom mieste rozoberá vzťahy a problémy v rodine, pomery vyššej spoločenskej vrstvy, ich myslenie, pokrytectvo, lži a márnivosť. Tiež jemne poukazuje na jednoduchosť ľudskej psychiky, nepostrehnuteľné nitky určujúce moc nad jednotlivcami a krehkú hranicu medzi láskou a nenávisťou. Zároveň vo svojej grotesknosti robí z nevinnosti a dobrej vôle slabosť, ktorá uľahčí cestu podmaneniu, aby bola následne postupnými krokmi odstránená ako hladký zákrok s chirurgickou presnosťou a nahradená zavedeným semienkom zla.

 Záver je zrkadlením úvodu a necháva naširoko otvorené možnosti pre divácku interpretáciu mierne tripového zážitku, vyplývajúceho z diania na obrazovke. Nech som už čakal od filmu čokoľvek, nikdy sa to nedostavilo, aspoň nie v takej podobe, ako som si predstavoval, a preto môžem povedať - ak od filmu čakáte čokoľvek, nedočkáte sa. Toto je ten druh kontemplatívneho filmu, medzi ktorého najzaujímavejšie party patrí práve jeho subjektívny výklad, a v ktorom funguje všetko, od obrazovej kompozície cez hereckú chémiu až po dravý humor, precízne vybalansované napätie a tenkú hranicu medzi dramatickou satirou a  skutočne veľmi temnou komédiou. 

9/10