Produkcia: Veľká Británia, USA, 1971
Réžia: Stanley Kubrick
Scenár: Stanley Kubrick
Kamera: John Alcott
Hudba: Wendy Carlos
Hrajú: Malcolm McDowell, Patrick Magee, Warren Clarke, Adrienne Corri, Anthony Sharp, Philip Stone
Mechanický Pomaranč... sci-fi? krimi? psychologický film? dráma? alebo snáď veľmi živá realita? Presná žánrová a zjednodušená definícia tohto kultového snímku nie je až tak dôležitá. Vo svojej dobe vzbudzoval množstvo kontroverznosti a rozličnosti obsahového výkladu. Pre mladú generáciu išlo o prvý punck-rockový film a o presadzovaní si vlastných priorít (či vytvorenie si dominantného miesta) v spoločnosti, pre náročnejších filmových fanúšikov predstavuje strhujúci koncert skrytej a neodvratnej skazenosti globálnej spoločnosti.
Srdcom filmu je postava Alexa, ktorá sa pomocou partie mladých darebákov vyžíva v ultra-násilnostiach. Znásilnenia, bitky a bordel je ich triumfálnou náplňou voľného času. Do spomínanej eufórie im dopomáha chemicky upravené mlieko. Pri jednej beštiálnej "akcii" Alexa napokon chytí polícia. Je odvedení do väznice a v snahe dostať sa čo najskôr na slobodu podstúpi skúšobnú "odvykačku", ktorá mu má dopomôcť vytvoriť si silný odpor k jeho dovtedajším "vášniam". To sa napokon (aj vďaka dovtedy jeho obľúbenej hudbe od Beethovena) podarilo. Liečba ovládania jedinca sa úspešne dokončila. Po prepustení na slobodu sa z násilníka stane obeť. Alexa stretnú jeho "obetný baránkovia" z časov minulých a takpovediac si prejde určitým druhom karmy. Pri jednej takejto príležitosti je zamknutý do izby, v ktorej musí počúvať Ludwigovu 9. symfóniu a je dohnaný k pokusu o samovraždu (skokom z okna). Alex DeLarge prežije, opäť sa „vráti“ na „začiatok" (miluje sex, násilie...) a o jeho prípade sa dozvie široká verejnosť. V snahe "nevyvolať" škandál a udržať si moc, ho navštívi vysoký vládny predstaviteľ a jeden z "tvorcov" kontroverznej liečby. Ponúka pacientovi množstvo darov a hmotný blahobyt. Všetko to zachytia média a zrazu je všetko opticky v poriadku. Záverečné nahliadnutie do nápaditej Alexovej predstavy o divokom sexe počúvajúc Ludwigovu hudbu s tlieskajúcimi kulisami dáva divákovi nahliadnuť, že psychologické utrpenie hlavnej postavy je nezvratné a je otázka, či v obdobnej forme (v inej báze rozpoloženia) netrpí niečím podobným samotné ľudstvo (životná úloha Malcolma McDowella).
Kubrickova slávna adaptácia skvelej knihy vyvoláva neutíchajúci obdiv i v dnešných časoch. Ba čo viac, jeho mrazivé a chladné posolstvo neveští nič dobré. Čo je na ňom nesmierne silné je dejový rozvrstvený konsenzus niekoľkých paralelných príbehových rovín, ktoré vytvárajú ucelený profil vizuálneho zážitku a ktorý schématizuje Mechanický Pomaranč do dimenzie ironického a zároveň zimomriavkového nadhľadu.
Stanley Kubrick bol známy svojou remeselnou precíznosťou a počas svojho celoživotného pôsobenia si na svoje filmy dával jednak načas, ale najmä záležať. Nikdy by sa nebol pustil do niečoho, čo mu nesedelo. Komplexnosť a forma akú používal počnúc 2001: Vesmírna odysea (1968) až po Eyes Wide Shut (1999) nemá obdobu. A práve sila Mechanického Pomaranču nespočíva v jeho "dejovej laickej okatosti", ale v HĹBKE, ktorou odzbrojil porovnanie s konkurenciou a určil vlastný rebríček hodnotenia filmových možností.
9,5/10
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára