Filmová prednáška: Večer prísne zakázaných filmov

     Opäť v stredu, opäť v KC Dunaj. Niektorí už tušia. Áno, opäť k nám zavítal svet filmu, a to prostredníctvom slova Petra Konečného, ilustrovaného desiatkami videí, ukážok a audiovizuálnych materiálov. Opäť vecne, opäť s humorom a opäť pre všetkých, ktorých to zaujíma. Téma? Zakázané filmy.Čo si pod pojmom "zakázané filmy" bežný divák vybaví? Ako prvé ho istotne napadnú snímky, ktoré vyvolali vlnu kontroverzie a boli rozporuplne prijímané na základe obsahu. Možností, ako sa stať filmom zakázaným, a tým si vyslúžiť vysokú vekovú hranicu, či dokonca nemožnosť premietania v určitých krajinách, je mnoho - môže to byť napríklad extrémne násilie, pornografia, politická nekorektnosť a vulgárnosť, či propaganda. My sme sa pozreli na jedny z najznámejších, od počiatočných experimentov, čo všetko si filmový tvorcovia môžu dovoliť, cez Stanleyho Kubricka až po hraničné snímky, ktoré skutočne páchajú viac škody ako úžitku. Že je história takýchto filmov viac než bohatá, a pritom aj nesmierne zaujímavá, presvedčil Peter Konečný záživnou a zábavnou formou všetkých prítomných, o čom svedčil aj fakt, že počas celého príbližne dve a pol hodiny trvajúceho filmu prakticky nikto neopustil sálu. A že to nebolo nič pre slabšie povahy, potvrdzuje nielen vstup len od 18 rokov, ale aj nasledujúci zoznam premietaných filmov:

Après le bal (Georges Méliès, 1897)

Fantomas (Louis Feuillade, 1913)

Zrodenie národa (David Wark Griffith, 1915)

Desať dní, ktoré otriasli svetom (Sergej M. Ejzenštejn, 1928)

Dracula (Tod Browning, 1931)

Frankenstein (James Whale, 1931)

Obludy (Tod Browning, 1932)

Plavovlasá Venuše (Josef von Sternberg, 1932)

Extase (Gustav Machatý, 1933)

Triumf vůle (Leni Riefenstahl, 1935)

Olympiáda 1,2 - Přehlídka národů, Oslava krásy (Leni Riefenstah, 1938)

Diktátor (Charles Chaplin, 1940)

Pieseň lásky (Clarence Brown, 1947)

Un chant d'amour (Jean Genet, 1950)

...a Boh stvoril ženu (Roger Vadim, 1956)

Milenci (Louis Malle, 1958)

Sladký život (Federico Fellini, 1960)

Lolita (Stanley Kubrick, 1962)

Vixen! (Russ Meyer, 1968)

Mechanický pomaranč (Stanley Kubrick, 1971)

Hluboké hrdlo (Gerard Damiano, 1972)

Vyháňač diabla (William Friedkin, 1973)

Emanuela (Just Jaeckin, 1974)

Svatební váza (Thierry Zéno, 1974)

Saló aneb 120 dnů Sodomy (Pier Paolo Pasolini, 1975)

Caligula (Tinto Brass, 1979)

Kanibal Holokaust (Ruggero Deodato, 1980)

Guinea Pig: Devil's Experiment (Satoru Ogura, 1985)

Posledné pokušenie Krista ( Martin Scorsese, 1988)

Základný inštinkt (Paul Verhoeven, 1992)

Takí normálni zabijaci (Oliver Stone, 1994)

Idioti (Lars von Trier, 1998)

Intimita (Patrice Chéreau, 2001)

Ken Park (Larry Clark, 2002)

Zvrátený (Gaspar Noé, 2002)

The Brown Bunny (Vincent Gallo, 2003)

Súboj s nebom ( Carlos Reygadas, 2005)

Umíněné mraky (Ming-liang Tsai, 2005)

Shortbus (John Cameron Mitchell, 2006)

Srpski film (Srdjan Spasojevic, 2010)

Klip (Maja Milos, 2012)

Sexuálne kroniky súčasnej francúzskej rodiny (Jean-Marc Barr, 2012)

Život Adéle (Abdellatif Kechiche, 2013)

+ Dumb Ways to Die - reklamná kampaň melbournského metra z roku 2012, ktorá poukazuje na množstvo iných spôsobov spáchania samovraždy ako skokom pod vlak