Sladký život (La Dolce Vita)

Produkcia: Taliansko/Francúzsko, 1960

Réžia: Federico Fellini

Kamera: Otello Martelli

Scenár: Federico Fellini, Ennio Flaiano, Tullio Pinelli, Brunello Rondi

Hudba: Nino Rota

Hrajú: Marcello Mastroianni, Anita Ekberg, Anouk Aimée, Lex Baxter, Nadia Gray, Yvonne Furneaux, Ida Galli, Riccardo Garrone, Alain Cuny, Magali Noël, Annibale Ninchi, Jacques Sernas, Adriano Celentano, Alfredo Rizzo, Italo Zingarelli...
Dĺžka: 167 minút
Prístupnosť: od 15 rokov 

               

Príbeh mladého  novinára Marcella (majstrovsky stvárnený Marcellom Mastroiannim), ktorého rozjímavosťou pre plytké účely a náplňou života sú tak prostými šľachteniami  intelektu ničoty a uzavretia sa do sladkého sveta, až z toho postupom času mrazí po chrbte. V najproduktívnejšom veku šliapať takýmto spôsobom na vrchol extázy, to berie dych. Lenže každý si pod tým predstavuje niečo úplne iné. Tak ako v prípade Marcella, je to zrejme niečo na spôsob lapania sa za internacionálnou blonďavou kráskou spoločenskej smotánky v slávnej Fontáne Di Trevi...

Zemský raj to na pohľad - Na tenkej červenej línii filmového výrazu Terrenca Malicka

Tma. Temný dunivý organ sa rozlieha priestorom. Obraz sa postupne rozjasňuje. Ťažký krokodíl s tmavými šupinami elegantne zostupuje do vody. Chvíľu ešte kĺže po hladine, no vzápätí pod ňou pomaly mizne. Navôkol sa rozprestiera nedotknutá príroda, neprestupné stromoradie v útrobách džungle. Korunami presvitajú slnečné lúče. Hlas Edwarda P. Traina kladie otázku: „What's this war in the heart of nature? Why does nature vie with itself?“

Problém mimesis a pravdy vo filme Andreja Tarkovského Solaris (školská práca)

Túto tému som si zvolil, pretože mimetický princíp, teda napodobňovanie skutočnosti (s ktorým úzko súvisí otázka pravdy a ilúzie), pokladám za jednu z najzásadnejších otázok umenia vôbec. Na príklade filmu, ktorý je jedným y najmladších umení, chcem poukázať na jej aktuálnosť. Za príklad mi bude stáť adaptácia sovietskeho sci-fi románu Solaris, pri ktorom by som rád objasnil, prečo pokladám jeho sfilmovanie za veľmi dôležité. Najprv však pár slov na úvod.

Opozdené ohliadnutie sa za uplynulým filmovým rokom

     S novým rokom prišiel čas na rekapituláciu toho vlaňajšieho, už tradične oneskorenú a podmienenú udelením cien americkej filmovej Akadémie. Formou rebríčku a stručného predstavenia zhrniem výber najlepších nových filmov a seriálov, s ktorými som do tohto dňa mal tú česť a ktoré boli v minulom roku uvedené na festivaloch, v lokálnych kinách, respektíve televízii (pokiaľ sa jedná o televíznu produkciu), prípadne vydané na DVD/Blu-ray.

Peter Greenaway - Rembrandtova Nočná hliadka

Britský výtvarník a režisér Peter Greenaway (nar. 5.4. 1942) je známou osobnosťou filmovej scény. Jeho filmy vynikajú predovšetkým neodmysliteľným prepojením so svetom výtvarného umenia, z ktorého vytrvale čerpajú. Miesi sa tak v nich rovina príbehová (zväčša zobrazujúca dekadentnú vyššiu spoločnosť plnú krvavých spiknutí, lásky, nenávisti a všetkých smrteľných hriechov) s výtvarnou. Greenawayove "filmové divadlo" sa obvykle skutočne odohráva v takmer divadelných kulisách, nech už je to Dieťa z Maconu (1992), kde je celý príbeh "predohrávaný" publiku - šľachte, alebo jeho najslávnejší film Kuchár, zlodej, jeho žena a jej milenec (1989), ktorý sa odohráva behom niekoľkých dní v priestoroch luxusnej reštaurácie.

Godzilla - ľuďom vstup zakázaný.

    V roku 2010 sa takpovediac odnikiaľ, z podhubia poloamatérskeho amerického nezávislého filmu vynoril istý Gareth Edwards, ktorý na seba strhol pozornosť publika celovečerným debutom pod názvom Monsters. Film (natočený kompletne v exteriéroch, založený na improvizácii hercov a takmer bez jasného scenára či réžie s efektami robenými na domácom počítači) veľmi netradičným spôsobom (prostredníctvom realistickej road movie dvoch mladých ľudí na úteku) zobrazil ťaživú apokalyptickú víziu sveta, rútiaceho sa do zániku a ponúkol svojskú alternatívu k tzv. "monster movies". Edwardsov film bol prijatý rozpačito, pretože nekráčal cestou klasického blockbusteru, sústrediaceho sa na atrakcie a veľké motivácie hlavných hrdinov (ako je snaha zachrániť svet), ponúkol len minimum akcie a dramatických momentov. Miesto nich predstavil len únavné putovanie muža a ženy, nedobrovoľne spojených osudom, ktorí sa pokúšali prejsť zakázanou zónou do bezpečia.

Festivalový denník - IFF Bratislava 2014

Deň piaty

Streda, 12.10.

     Prvá polovica festivalu sa úspešne skončila, druhá práve začala. Na mojom programe sa tentoraz objavili opäť "iba" tri filmy s kolísavou kvalitou, ktoré však mali v rukáve zopár es, vďaka čomu prilákali moju pozornosť. Boli to Melbourne, V teréne a Pátranie.