Festivalový denník - IFF Bratislava 2014

Deň štvrtý

Utorok, 11.10.

     Ďalší deň festivalu bol o niečo bohatší, ako ten predchádzajúci. I keď zrušenie jedinej projekcie novinky Alejandra Gonzáleza Iñárritu Birdman z nešpecifikovaných technických príčin zamrzelo, o dobré filmy nebola rozhodne núdza. Čo však zamrzelo ešte väčšmi bol fakt, že sa kvôli zdravotným ťažkostiam Dereka Malcolma ruší aj štvrtkový Master Class pod názvom "Treba kritikov strieľať?". Prejdime však k štvorici zhliadnutých filmov, ktorými sú Povstanie, Triedny nepriateľ, Vysoký výkon a Najdúch.

Festivalový denník - IFF Bratislava 2014

Deň tretí

Pondelok, 10.11.

     V tretí deň sa do môjho programu nenápadne vkradol štartujúci pracovný týždeň a s ním súvisiace povinnosti, ktoré mi skresali časové možnosti. Videl som tri filmy, ktoré sa kvalitatívne snáď nemohli väčšmi líšiť. Prvý môžem už teraz prehlásiť za s najväčšou pravdepodobnosťou najhorší film celého festivalu (aj všetkých zvyšných festivalov, ktoré som doteraz navštívil), druhý za slušný priemer a tretí za doposiaľ bezkonkurenčne najlepší. Sú to Jozueho strom, Medzi dvomi svetmi a Hra o fazuľky.

Festivalový denník - IFF Bratislava 2014

Deň druhý

Nedeľa, 9.11.

     Druhý deň festivalu odrážal ducha prvého - vrátanie vhodných klimatických podmienok a nepredvídateľnej víkendovej mestskej hromadnej dopravy. Vďaka drobnému časovému sklzu som z pôvodne plánovaných päť filmov stihol len štyri, a plán sa dočkal aj ďalších zmien. No i tak sa stále jedná o slušný výkon. Slabšie to už bolo so samotnou kvalitou filmov, z ktorých len jeden si ma skutočne získal, ale ani jeden nebol vysloveným sklamaním. A aké filmy som to teda vlastne videl? Sú to Žiť tancom, Veľká noc, Návrat domov a Kukuričný ostrov. Poďme sa na ne pozrieť bližšie.

Festivalový denník - IFF Bratislava 2014

Deň prvý

Sobota, 8.11.

     V prvý deň medzinárodného filmového festivalu IFF Bratislava som mal možnosť dostať sa na 4 filmy, ktoré by som vám chcel v nasledujúcom texte priblížiť. Na úvod sa len stručne vyjadrím k samotnému festivalu. Nakoľko patrí IFF Bratislava medzi jeden z najväčších slovenských festivalov, cieliacich na filmových fanúšikov z celého sveta, môžem si v rámci mojej premiérovej účasti dovoliť menšie zrovnanie s ďalšími festivalmi, ktoré som mal možnosť navštíviť. Predne sú to ArtFilm Fest (ďalej len AFF) v Trenčianskych Tepliciach/ Trenčíne a potom Cinematik v Piešťanoch.

Interstellar

Produkcia: USA, Veľká Británia, 2014

Réžia: Christopher Nolan

Scenár: Jonathan Nolan, Christopher Nolan

Kamera: Hoyte Van Hoytema

Hudba: Hans Zimmer

Hrajú: Matthew McConaughey, Anne Hathaway, William Devane, Michael Caine, Wes Bentley, Jessica Chastain, Casey Affleck, John Lithgbow, Ellen Burstyn, Elyes Gabel, Mackenzie Foy, Topher Grace, Matt Damon

Dĺžka: 169 minút

Prístupnosť: od  12 rokov

Christopher Nolan už dávno nie je neznáme meno a v súčasnosti sa vyslovuje jedným dychom spolu s Quentinom Tarantinom, J.J. Abramsom, Zackom Snyderom či dokonca "klasikmi" moderného Hollywoodu, ako je Steven Spielberg. Napriek svojej hviezdnej reputácii a statusu záruky kvality v sfére komerčného filmu si udržiava výsady auteura. Jeho filmy spája čitateľný rukopis v podobe temného realizmu jeho fikčných svetov a motívu manipulácie a dezinformácie, ktorý nezriedka prechádza až do viac či menej sofistikovanej enigmatickej hry s divákom. Zároveň ho sprevádza povesť spiatočníka, či lepšie tradicionalistu - pred digitálnou kamerou uprednostňuje "klasických" 35mm, odmieta tzv. green screen a snaží sa čo najviac obmedziť použitie špeciálnych efektov. A tento prístup zachováva aj v prípade tak veľkého a ambiciózneho projektu, ako je sci-fi Interstellar.

Decentralizovaná galaxia vnímania pohlavia: gender vo videohrách - máme sa báť feminizácie?

     Viem, titulok tohto príspevku je vysoko nadsadený, lacne šokantný a arogantne bulvárny. Bohužiaľ, práve takým spôsobom je v poslednej dobe mnohými médiami prezentovaná "kontroverzná" téma genderu, ktorá sa vo svete videohier, mj. na masových podujatiach, výstavách a konferenciách stáva otázkou numero uno pri determinácii "nutného spoločenského vývoja" masovej produkcie veľkých spoločností (EA Games, Ubisoft, Microsoft a ďalšie). Na prvý pohľad sa môžu javiť snahy aktivistov a hráčskej verejnosti o "zrovnoprávnenie žien vo videohrách" ako legitímne a rozumné, avšak pri bližšom preskúmaní stanovísk, názorov, internetových diskusií a vyjadrení odborníkov i predstaviteľov laickej verejnosti (naživo i sprostredkovane) nutne vyvstáva otázka, či to dnes už nie je skôr o starom známom "robí z komára somára" (lebo, ako by povedal cynik, sa najneskôr o 10 rokov nestretneme s hrou, v ktorej by nemali rovnocenné a rovnako dominantné zastúpenie muži, ženy, deti, homosexuáli, transsexuáli, kresťania (ďalej rozdelení na katolíkov a protestantov), moslimi, židia a fanúšikovia Marilyn Mansona).

Borgman 

Jeden bezdomovec a jedna rodina v zajatí neviditeľného zla

Produkcia: Holandsko, Belgicko, 2013

Réžia: Alex van Warmerdam

Scenár: Alex van Warmerdam

Kamera: Tom Erisman

Hudba: Vincent van Warmerdam

Hrajú: Jan Bijvoet, Hadewych Minis, Jeroen Perceval, Alex van Warmerdam, Sara Hjort Ditlevsen, Eva van de Wijdeven, Annet Malherbe, Gene Bervoets, Pierre Bokma, Ariane Schluter, Reinout Scholten van Aschat

Dĺžka: 113 minút

Prístupnosť: od 18 rokov

 Nie je to ešte tak dávno, čo festivalové vody rozvírila hĺbavou reflexiou kultu strieborného plátna a diváckych chúťok premazaná vražedná pneumatika Robert v bizarnom a len ťažko stráviteľnom metafilme Rubber (2010), žánrovej štylistickej hračke postavenej na filmárskom koncepte "bez príčiny", zaváňajúcej surrealizmom a vykonávajúcej vivisekciu na klišé pred očami blaženého diváka v prednej rade. V poradí ôsmy celovečerný film Alexa van Warmerdama je obdobne bizarným a nepredvídateľným kúskom, ktorý žongluje s prvkami house invasion a bohato zastúpeným čiernym humorom v príbehu o bezdomovcovi, ktorý sa votrie do zámožnej rodiny a spustí kolotoč podivných udalostí.